Hneď, ako sa v stáde vytvorí hierarchia, stádo sa správa ako jednotka. Pohybujú sa spoločne, ako jeden a na základe intuície. Bezchybne menia smer, aj rýchlosť. Podobne je to aj v kŕdli vtákov, alebo rýb. Tento fenomén je pre koňa extrémne pohodlný. Kôň chce vedieť, kam patrí. Potom totiž vie, ako má reagovať – koho má počúvať a kto bude počúvať jeho. Bohužiaľ, ľudia takto prirodzene nefungujú, sme individuality a aj sa tak správame. Sami za seba. Preto sa musíme naučiť komunikovať, ako kôň. Musíme nájsť jeho „sweet spot“ – dostať ho do jeho pohodlnej zóny. Ak to neurobíme, kôň sa vráti s svojim základným inštinktom a bude buď precitlivelý, alebo otupelý v sebaobrane.
Predstavte si, že sedíte na koni, a dáte mu pomôcku, aby sa pohol. On sa pohne, ale vy pokračujete a stále sa snažíte koňa pohnúť – pre koňa to znamená, že urobil niečo zle (pretože tlak nepovolil), takže to skúsi do boku, alebo dozadu. Pokiaľ sa mu stále nedostalo uvoľnenia tlaku (odmeny) bude ďalej hľadať iné spôsoby. Môže to dospieť do štádia, že kôň bude nervózny, pretože nedokáže nájsť uvoľnenie. A jazdec si myslí, že kôň sa vzpiera pomôckam, keď je vlastne iba zmätený a nešťastný. Citlivý kôň sa môže začať plašiť, stavať na zadné a môže mať problém zostať v pokoji stáť. „Lenivejší“ kôň zareaguje opačne. Prestane reagovať, odpojí sa a ak ho budete chcieť donútiť k pohybu, môže napr. vykopnúť. Pri dobrom vedení a ak sa vám podarí objaviť „sweet spot“ svojho koňa, dostanete ho do pohody a jednoty – presne, ako to je v stáde. Keď sa kôň po prvý krát napojí na jednotu s vami, je to úžasný pocit. Budete sa spolu pohybovať úplne nenútene – presne, ako kŕdeľ vtákov. Čím viac okamihov v jednote sa vám podarí dosiahnuť, a čím dlhšie trvajú, tým viac vám bude váš kôň dôverovať a bude vás vyhľadávať, ako zdroj pohodlia. Naučí sa, že vy mu môžete poskytnúť úľavu, ukážete mu jeho „sweet spot“ a to, že človek mu môže poskytnúť pocit jednoty rovnako, ako stádo. A to najlepšie – ak má pred sebou neistú situáciu, obráti sa na vás, aby ste ho viedli a nevráti sa k vlastným základným inštinktom prežitia.
Aby ste dosiahli jednotu, musíte koňovi poskytnúť úľavu vtedy, ak robí to, čo chcete, aby cítil úľavu vtedy, kedy koná podľa vašich pokynov. Na týchto momentoch jednoty môžete potom stavať. Toto sa týka každého okamihu, ktorý so svojim koňom trávite – bez ohľadu na to, či sedíte na jeho chrbte, alebo stojíte na zemi. Je to jeden z najzákladnejších pilierov komunikácie medzi jazdcom a koňom.
Ako ľudia si stále dávame nové výzvy a snažíme sa zo svoje zóny pohodlnosti vystúpiť. Kôň v nej rád zostáva. Tak sa po toľkých výzvach z bežného života skúsme opäť stíšiť a vychutnať si zónu pohodlnosti spolu s našimi koňmi. Odmena nás neminie. J